Príklady PPP v ďalších krajinách sveta

Most Tagus, Portugalsko

Tento projekt PPP zabezpečil výstavbu 18 km mosta cez rieku Tagus, ktorý umožnil severo-južnej premávke obísť mesto Lisabon. Na tento účel zriadená spoločnosť dostala koncesiu na 30 rokov vrátane prevádzky a údržby tohto nového mosta aj existujúceho starého mosta. Celkové náklady 897 mil.Eur, z toho grant EU bol 319 mil.Eur (35%), pôžička EIB (so zárukou banky) 299 mil.Eur (33%), vládny grant 218 mil.Eur (25%).

Letisko Atény, Grécko

Tento PPP projekt zabezpečil výstavbu druhého medzinárodného letiska pre Atény. Práce zahrnovali vybudovanie pristávacej dráhy a prístupových dráh pre lietadlá, umožňujúcich vybavenie 65 lietadiel za hodinu. Toto letisko malo existujúcu kapacitu 16 mil. pasažierov za rok a týmto projektom sa kapacita zvýšila na 50 mil. za rok. Grécka republika a konzorcium súkromných firiem vytvorili na tento účel novú súkromnú spoločnosť Athens International Airport SPV, ktorá vlastní a prevádzkuje toto letisko. Vláda vlastní 55% a súkromné konzorcium 45%. Celkové náklady boli 2155 mil. Eur, z toho pôžička EIB 46%, EU grant 12%, štátna dotácia 7%.

Program budovania ciest v Írsku

Írska vláda si vytýčila cieľ zabezpečiť v rokoch 2000 až 2006 zo súkromných zdrojov na vybudovanie jedenástich národných ciest 1,27 mld.Eur, čo je 23% z celkových investícií do cestnej infraštruktúry. Bez tejto injekcie zo súkromných zdrojov by neboli schopní zabezpečiť plán budovania ciest. Tieto projekty sú na báze PPP projektov typu DBFO s koncesiami nad 30 rokov. Súkromní partneri majú právo vyberať mýto, ale v prípadoch, že to nebude postačovať, počíta sa s príspevkom zo štátneho rozpočtu. Na tieto projekty bol využitý kohézny fond (na 38 projektov), ktorý pokryl najmä náklady na investičnú a projektovú prípravu.

Školy a športové zariadenia, Dánsko

V Dánsku sa rozhodli realizovať projekt PPP tak, že súkromnému subjektu bol predaný majetok, konkrétne školské budovy a škôlky, ktoré boli potom štátom naspäť prenajaté so zmluvnou podmienkou, že štát ich naspäť odkúpi po 20 rokoch. Schéma tiež zahŕňala vybudovanie športového areálu, futbalového štadióna a nautického centra podľa 20-ročného kontraktu. Táto schéma využívala výhodu dánskeho daňového systému, ktorý umožňoval lízingovej spoločnosti daňové zvýhodnenie, aké by štát nemohol dosiahnuť. V roku 2000 bola podpísaná dohoda o predaji a spätnom lízingu s finančnou inštitúciou. Tento predaj a spätný lízing nebol ponúknutý do transparentného výberového konania.

Na prvý pohľad vyzeral tento projekt veľmi dobre. Do realizácie tohto projektu žiadne školy a športové areály v Dánsku neposkytovali taký vysoký štandard služieb z verejných zdrojov. Žiaci v školách mali k dispozícii zadarmo PC, penzisti mali do zariadení vstup voľný a športové ihriská a vybavenie malo vysoký štandard. Táto kauza však skončila veľkým škandálom, pretože sa ukázalo, že súkromná spoločnosť, aby získala tento kontrakt, prispela na istý futbalový klub. Miestny predstaviteľ bol akcionár spoločnosti, zároveň predseda futbalového klubu a tento klub mal hrať na novovybudovanom futbalovom štadióne. V tomto prípade boli porušené pravidlá EÚ pre verejné obstarávanie pri tendroch a kontraktoch, nebol deklarovaný nijaký tender, miestne zastupiteľstvo bolo neschopné posúdiť finančnú stránku projektu, miestna samospráva nepoznala detaily a formality tohto projektu.

Budovanie škôl, Škótsko

V Škótsku sa viac ako 50% výdavkov na PPP použilo v školstve. Tieto projekty účtujú iba 10% celkových kapitálových výdavkov za verejný sektor. Každým rokom sa schvaľujú ďalšie prostriedky na tieto projekty, aby mohli školy uskutočňovať prestavbu, obnovenie, poskytovať kvalitné študijné prostredie pre žiakov a učiteľov, triedy s informačnými technológiami, zvyšovať tak produktivitu a efektívnosť, zdvihnúť štandardy a maximalizovať potenciál každého účastníka.

Ponaučenia: i) protihodnotou peňazí je zvýšenie vzdelávacích štandardov, ii) školy sú rozmiestňované vo viacej zanedbaných oblastiach, iii) školské projekty zavádzajú pokrok vo viacerých hľadiskách, iv) v školstve PPP projekty nemajú jednotnú, štandardnú podobu, záleží od okolností a potrieb, v) kontraktmi súkromný sektor dostáva za úlohu dodržať podmienky dosahovania lepších štandardov, v opačnom prípade môže platiť penále za nedodržanie podmienok.

Bina Istra, diaľnica A1 a B1 (1999 – 2003), Chorvátsko

Vzhľadom na vojnové udalosti na Balkáne Chorvátsko v oblasti rozvoja diaľničných koncesií formou PPP mierne zaostávalo. Na druhej strane však výrazne profitovalo zo skúseností okolitých štátov. Navyše ani koncepcia výberu mýta nebola nová, keďže v Chorvátsku sa spoplatňuje už vyše 500 km ciest. V roku 1995 bola spoločnosti Bouygues (Francúzsko) udelená koncesia na diaľnicu A1. Projekt sa dokončil v roku 1999. Išlo o výstavbu novej diaľnice v dĺžke 44 km a o modernizáciu 36 km úseku, pričom náklady na projekt dosiahli 185 mil. EUR. Finančná štruktúra bola konzervatívnejšia než v Maďarsku. Spoločnosť Bouygues niesla riziko spojené s výstavbou, ale vláda dotovala deficit tržieb a pokryla všetky náklady a platby súvisiace s dlhovou službou, pričom zabezpečila aj určité výnosy pre investorov. Pomerové ukazovatele krytia dlhovej služby dosahovali konzervatívne hodnoty na úrovni 2,5 a viac. Ďalším plusom je, že chorvátska legislatíva vychádza z juhoslovanského práva, ktoré je podobné nemeckému, čo predstavuje pre veriteľov určité pohodlie.

Projekt diaľnice B1 s podobnou výškou investícií takisto získala spoločnosť Bouygues. Charakteristickou črtou projektu B1, ktorá ho zároveň odlišovala od predchádzajúceho projektu, bolo využitie medzinárodnej emisie dlhopisov. Mechanizmus štátnych dotácií na pokrytie deficitu bol nastavený tak, aby uvedená emisia prilákala investorov.